Báseň je napísaná voľným veršom a riadky sú často krátke a trhané. To dáva básni pocit naliehavosti a vyjadruje emocionálny stav rečníka. Jazyk je tiež veľmi priamy a rečník sa neštíti prejaviť svoj smútok.
Báseň končí rečníkom, ktorý hovorí, že nikdy nezabudnú na deň, keď zomrel ich milovaný. Báseň je silným a dojímavým skúmaním smútku a zachytáva pocit straty a izolácie, ktorý môže prísť so smrťou.
Tu je bližší pohľad na niektoré obrázky a symboliku v básni:
* Ľad a sneh: Ľad a sneh v básni predstavujú chlad a izoláciu, ktorú rečník cíti. Sú tiež symbolom smrti, keďže sa spájajú so zimou a koncom života.
* V pasci: Rečník má pocit, že je uväznený v zamrznutom svete a nedokáže uniknúť bolesti zo svojho smútku. Toto je vyjadrené použitím slov „v pasci“ a „zmrazené“.
* Naliehavosť: Krátke, trhané riadky básne dodávajú pocit naliehavosti. To vyjadruje emocionálny stav rečníka a ukazuje, ako sa snažia vyrovnať so svojím smútkom.
* Priamy jazyk: Jazyk v básni je veľmi priamy a rečník sa neštíti vyjadriť svoj smútok. Je to zrejmé z riadkov ako „Nikdy nezabudnem na deň, keď si zomrel“ a „Som bez teba stratený“.
17. február je silným a dojímavým skúmaním smútku a zachytáva pocit straty a izolácie, ktorý môže prísť so smrťou.