Spánky sa zmocňujú v božskej ríši.
Teraz ticho, dieťa moje, nechaj svojho ducha odpočívať,
Zasadený v láske, v tomto smútočnom hniezde.
Keď mesačné lúče tancujú a tiene miznú,
Spievam ti tam, kde žiadne strachy nevtrhnú.
Vydajte sa s roztiahnutými krídlami,
Do neznámeho sveta, do pokojného sveta.
Cez pokojné lúky, kde sa potulujú duchovia,
Útechu nájdete v nebeskej kupole.
Motýle vlajú v tak jasných farbách,
Vedenie tvojej cesty vo večnom lete.
Ako šepot anjelov, jemný a pokojný,
Cez túto pochmúrnu scénu sa nesie moja uspávanka.
Spi teraz, miláčik, v objatí lásky,
Ako hviezdne svetlo utkáva svoju nebeskú milosť.
Čas sa zastavil, keď sa okamihy prelínajú,
V spomienkach vrytých, až do úplného konca.
Hoci slzy môžu padať ako dážď v noci,
Budem ťa držať blízko, vo večnom svetle lásky.
V tejto strašidelnej uspávanke ťa oslobodím,
Vzniesť sa za hranice smrteľnosti.
Choď teraz, moje dieťa, do ríše blaženosti,
Kde tvoj duch tancuje, vo večnom bozku.