V druhej časti sa tón hlavného hrdinu mení na vzdorovitý. Odmietajú myšlienku byť pešiakom v hre niekoho iného a spochybňujú existenciu akejkoľvek benevolentnej vyššej moci, ktorá by umožnila takéto utrpenie. Pieseň končí crescendom, keď hlavný hrdina vyhlasuje, že napriek všetkej bolesti a zmätku prijmú temnotu a nájdu v sebe silu prekonať svoje okolnosti.
Tu je niekoľko možných interpretácií piesne:
1. Existenčná kríza :Pieseň zobrazuje kontempláciu hlavného hrdinu o povahe života, prítomnosti utrpenia a neprítomnosti utešujúceho božstva. Zápasia s konceptom slobodnej vôle a myšlienkou byť ovládaní vonkajšou silou.
2. Osobná tragédia :Pieseň môže preskúmať osobné skúsenosti protagonistu so stratou alebo traumou. Vyjadruje emócie a protichodné myšlienky, ktoré môžu mať počas svojej cesty smútku, vrátane spochybňovania existencie božského plánu alebo zmyslu pre spravodlivosť.
3. Spoločenský komentár :Lacrymosa by sa dala interpretovať aj ako odraz kolektívnych bojov, ktorým spoločnosť čelí. Úzkosť a frustrácia hlavného hrdinu odzrkadľujú bolesť, ktorú zažívajú mnohí jednotlivci v časoch veľkej krízy, vojny či spoločenských otrasov.
4. Metamorfóza :Emocionálny vývoj piesne naznačuje, že protagonista sa dostane zo zúfalstva s novoobjavenou odolnosťou. Prechádzajú zo stavu zraniteľnosti a sebaľútosti do stavu posilnenia a odhodlania vytrvať.
V konečnom dôsledku je význam piesne ponechaný na interpretáciu poslucháča a jej témy smútku, vzdoru a hľadania zmyslu uprostred utrpenia hlboko rezonujú u mnohých ľudí, ktorí sa boria s podobnými existenciálnymi otázkami.