Tradičné nástroje :Japonská hudba často obsahuje tradičné nástroje ako shamisen (trojstrunový nástroj podobný banju), koto (13-strunová citara), shakuhachi (bambusová flauta) a bubny taiko. Tieto nástroje vytvárajú jedinečné a evokujúce zvuky, ktoré sú základom tradičného japonského hudobného zážitku.
Melódia a harmónia :Japonská hudba často zdôrazňuje melodické línie, ktoré sa vyznačujú jemnými nuansami, pôvabnosťou a zmyslom pre emocionálnu hĺbku. Melódie majú tendenciu byť zložité, ale jemné a často sa v nich používajú mikrotóny, ktoré majú menšie intervaly ako štandardný západný poltón.
Rytmické vzory :Tradičná japonská hudba často obsahuje zložité a zložité rytmické vzory, ktoré vytvárajú dynamickú a živú atmosféru. Použitie synkopických rytmov a off-beatov prispieva k celkovému rytmickému záujmu. Najmä bubnovanie Taiko je známe svojimi silnými a energickými rytmami.
Vokálne štýly :Japonská hudba predstavuje rôzne vokálne štýly, od tradičného enka (žáner charakterizovaný emocionálnymi a dramatickými vokálom) až po pop, rock a modernejšie vokálne štýly ovplyvnené západnou hudbou.
Volať a odpovedať :Formát call-and-response je bežný v japonskej hudbe, pričom hlavný spevák alebo hudobník hrá frázu alebo melódiu, ktorú potom zbor alebo iní hudobníci ozvenou alebo na ňu odpovie.
Vplyv západnej hudby :Japonská hudba bola ovplyvnená aj západnými hudobnými žánrami, najmä v 20. storočí. Prvky rocku, jazzu, popu a elektronickej hudby boli integrované do súčasnej japonskej hudby, čím vznikli mnohé podžánre a fusion štýly.
Celkovo je zvuk japonskej hudby rôznorodý a mnohostranný, zahŕňa tradičnú hudbu nasiaknutú históriou, ako aj súčasné žánre, ktoré odrážajú globálne trendy a vplyvy. Je to bohatá tapiséria zvukov, ktoré zachytávajú podstatu japonskej kultúry a umenia.