Zvukové vlny sú vibrácie vo vzduchu, ktoré sa šíria do našich uší. Keď tieto vlny zasiahnu naše ušné bubienky, spôsobia ich vibráciu, ktorá vysiela signály do nášho mozgu, ktoré sa interpretujú ako zvuk. Amplitúda zvukovej vlny je to, ako veľmi sa mení tlak vzduchu, keď vlna prechádza, čo zase určuje, ako veľmi vibruje ušný bubienok. Vyššie amplitúdy spôsobujú väčšie vibrácie a tým aj hlasnejšie zvuky.
V hudobnom zápise je hlasitosť zvyčajne označená dynamickými značkami, ako napríklad „forte“ (hlasný), „piano“ (jemný) a „mezzo forte“ (stredne hlasný). Tieto označenia možno použiť na určenie celkovej hlasitosti skladby alebo časti, ako aj na vytvorenie kontrastu a tvaru v rámci hudby.
Ľudské ucho je schopné počuť široký rozsah hlasitosti, od veľmi tichého šepotu až po hlasné zvuky, ktoré môžu spôsobiť bolesť. Najjemnejší zvuk, ktorý priemerné ľudské ucho počuje, je asi 20 decibelov (dB), pričom prah bolesti je okolo 120 dB.