* Dúfam: Zatiaľ čo nádej bola často krehká a prchavá, Eliezer sa držal možnosti oslobodenia, živený malými skutkami láskavosti, ktorých bol svedkom, a šepotom klebiet o približujúcich sa spojeneckých silách.
* Inštinkt: Eliezer opisuje pochod ako boj o prežitie, kde jeho telo konalo takmer inštinktívne, poháňané prvotnou potrebou zostať nažive. Presadil sa za svoje hranice, spoliehajúc sa na svoju fyzickú silu a vôľu.
* Bratstvo: Spoločné utrpenie a útrapy pochodu podporili medzi väzňami pocit kamarátstva. Navzájom sa podporovali, delili sa o jedlo a ponúkali slová povzbudenia. Táto spoločná skúsenosť poskytla zmysel pre solidaritu a účel.
* Pamäť: Eliezer často spomínal na svoj minulý život, silu čerpal zo spomienok svojej rodiny a blízkych. Tieto spomienky, dokonca aj uprostred zúfalstva, slúžili ako pripomienka toho, za čo bojoval.
Je dôležité poznamenať, že Eliezerova skúsenosť bola hlboko osobná a neexistoval jediný faktor, ktorý by ho udržal v chode. Jeho prežitie bolo pravdepodobne kombináciou týchto faktorov spolu s neústupným odhodlaním žiť.