Vietor mi šepká tajomstvá do ucha,
Hladil moju pokožku jemným dychom.
Stromy sa hojdajú a tancujú v jeho rytme,
Ich konáre siahajúce k nebu ako dychtivé paže.
[Zbor]
Príroda ožíva personifikáciou,
Obdarený ľudskými emóciami a túžbami.
Živly konverzujú v tlmených tónoch,
Zdieľajú svoje príbehy tajomným šepotom.
[2. verš]
Slnko svieti dole, vrhá svoje zlaté lúče,
Žiarivý úsmev, ktorý roztápa temnotu.
Dážď plače slzami radosti a smútku,
Polievanie zeme jej životodarnou esenciou.
[Bridge]
Noc zahaľuje svet do atramentového objatia,
Šepkajúce rozprávky o snoch a fantáziách.
Mesiac hľadí dole svojim bdelým okom,
Strážca nočných tajomstiev.
[Zbor]
Príroda ožíva personifikáciou,
Obdarený ľudskými emóciami a túžbami.
Živly konverzujú v tlmených tónoch,
Zdieľajú svoje príbehy tajomným šepotom.
[3. verš]
Oceán hučí a naráža na breh,
Vášnivá symfónia sily a moci.
Hviezdy sa trblietajú a trblietajú na nebi,
Ako nebeské diamanty zdobiace noc.
[Zbor]
Príroda ožíva personifikáciou,
Obdarený ľudskými emóciami a túžbami.
Živly konverzujú v tlmených tónoch,
Zdieľajú svoje príbehy tajomným šepotom.
[Outro]
V oblasti personifikácie prírody,
Nachádzame hlboké spojenie a jednotu.
Pretože v týchto živých bytostiach spoznávame naše vlastné odrazy,
Pripomína nám vzájomnú prepojenosť všetkého stvorenia.