- Nekonvenčná štruktúra :Symfónia pozostávala z piatich odlišných častí, ktoré sa odchyľovali od tradičnej štvorčlennej štruktúry vtedajších symfónií, ktorá bola považovaná za inovatívnu a avantgardnú.
- Programový charakter :Symfónia bola inšpirovaná osobnými zážitkami, emóciami a príbehom o umelcovej posadnutej láske a následnom mučení, koncept známy ako „programová hudba“, ktorý v symfonických dielach veľmi neprevládal.
- Odvážna orchestrácia :Berlioz použil rozšírený orchester s nezvyčajnými kombináciami nástrojov vrátane kornetu, ophicleide a harfy, čím vytvoril bohatý, farebný a výrazný zvuk, ktorý bol podmanivý a neznámy pre publikum zvyknuté na konvenčnejšie orchestrálne aranžmány.
- Použitie leitmotívov :Berlioz predstavil myšlienku leitmotívov, kde sú špecifické melódie alebo témy spojené s konkrétnymi postavami, emóciami alebo myšlienkami v celom diele. Táto technika bola v tom čase v symfonickej hudbe nová a dodávala kompozícii hĺbku a emocionálnu rezonanciu.
- Hudobné zobrazenie mimozmyslových zážitkov :Záverečná časť symfónie, „Dream of a Witches' Sabbath“, obsahovala hudobnú reprezentáciu nočnej mory hlavnej hrdinky a strašidelnú atmosféru stretnutia čarodejníc, doplnenú o nevšedné melodické, harmonické a rytmické prvky. Toto zobrazenie zážitkov z iného sveta bolo pre súčasných poslucháčov prelomové a znepokojujúce.
Celkovo kombinácia týchto prvkov – programového rozprávania, nekonvenčnej štruktúry, inovatívnej orchestrácie, leitmotívov a nezvyčajných hudobných stvárnení – urobila z Fantastickej symfónie radikálny odklon od tradičnej symfonickej hudby a zaskočila parížske publikum, ktoré bolo zvyknuté na konzervatívnejšie diela.