Európsku hudbu možno rozdeliť do dvoch hlavných období:
1. Stredoveká a renesančná hudba (asi 500 – 1600) :Toto obdobie sa vyznačovalo sakrálnou a svetskou hudbou, vrátane obyčajných piesní, polyfónie a vzostupom inštrumentálnej hudby. Trubadúri, miništranti a dvorní hudobníci zohrali dôležitú úlohu pri šírení hudby naprieč rôznymi spoločenskými vrstvami.
2. Obdobie baroka, klasicizmu a romantizmu (asi 1600 – 1900) :
- Baroková hudba (asi 1600 – 1750) :V tomto období došlo k rozvoju opery, oratória a inštrumentálnej hudby. Je spájaný so skladateľmi ako Bach, Händel a Vivaldi.
- Klasická hudba (asi 1750 – 1820) :Toto obdobie zdôrazňovalo rovnováhu, jasnosť a formu. Medzi kľúčových skladateľov patria Mozart, Haydn a Beethoven.
- Romantická hudba (asi 1820 – 1900) :Toto obdobie sa vyznačovalo zvýšeným emocionálnym prejavom, nacionalizmom a vzostupom virtuózneho interpreta. Medzi romantických skladateľov patria Chopin, Schubert, Schumann, Wagner a Brahms.
Okrem týchto významných období formovali európsku hudbu aj ľudové tradície, národné a regionálne identity a vplyv mimoeurópskych hudobných tradícií. V 20. storočí európski skladatelia pokračovali v objavovaní nových hudobných štýlov, techník a vplyvov, čím vznikol modernizmus, atonálna hudba, elektronická hudba a rôzne experimentálne formy.
Celkovo európska hudba predstavuje bohatú tapisériu rôznych hudobných foriem, ktorá odráža kultúrne dedičstvo a kreativitu európskeho kontinentu. Jeho vplyv je počuť nielen v rámci Európy, ale aj vo vývoji západnej klasickej hudby a jej celosvetovom dosahu.