Podľa inštrumentálneho konceptualizmu pojmy nie sú pevné entity, ktoré presne odrážajú objektívnu realitu. Namiesto toho sú vnímané ako ľudské vynálezy alebo konštrukcie, ktoré slúžia špecifickým účelom a poskytujú spôsob, ako zorganizovať skúsenosti a dať im zmysel. Zástancovia tohto názoru tvrdia, že význam a hodnota pojmov spočíva skôr v ich schopnosti pomôcť nám porozumieť svetu okolo nás a manipulovať s ním, než v ich zhode s nejakou vonkajšou, absolútnou pravdou.
Inštrumentálny konceptualizmus odmieta predstavu, že existuje jeden pravdivý alebo správny spôsob chápania sveta a namiesto toho zahŕňa viaceré a rôznorodé konceptuálne rámce. Naznačuje, že rôzne koncepty môžu byť užitočné v rôznych kontextoch a na rôzne účely a že „najlepší“ koncept je ten, ktorý najlepšie vyhovuje konkrétnej situácii alebo úlohe.
Inštrumentálny konceptualizmus v podstate oceňuje praktické dôsledky a dôsledky konceptov nad ich metafyzickými alebo epistemologickými základmi. Zameriava sa na pragmatickú hodnotu myšlienok a konceptov, pričom zdôrazňuje ich úlohu pri riešení problémov, rozhodovaní a efektívnom konaní v reálnom svete.