Hudba z tohto obdobia zaznamenala výrazný štýlový posun, ktorý sa vzdialil od komplexnej barokovej hudby skoršieho obdobia. Skladatelia sa snažili vytvárať hudbu s väčšou jasnosťou, rovnováhou a jednoduchosťou. To viedlo k rozvoju klasického štýlu, ktorý sa vyznačuje pravidelnými štruktúrami, melodickou krásou a zameraním na inštrumentálnu hudbu.
Medzi najznámejších skladateľov klasického obdobia patria Wolfgang Amadeus Mozart, Franz Joseph Haydn a Ludwig van Beethoven. Títo skladatelia, často označovaní ako „viedenská klasická škola“, posunuli hranice hudobného prejavu a výrazne ovplyvnili nasledujúci hudobný vývoj.
Diela týchto skladateľov si získali obrovskú popularitu a uznanie kritikov v celej Európe a stali sa všeobecne uznávanými pre svoje majstrovstvo v hudobnom remesle. K vzostupu slávy vážnej hudby prispel aj rozvoj verejných koncertných sál a zvyšujúci sa počet amatérskych hudobníkov a nadšencov v tomto období.
Táto éra znamenala etablovanie klasickej hudby ako rafinovanej a sofistikovanej umeleckej formy, hlboko oceňovanej publikom tej doby a zanechávajúcej trvalé dedičstvo, ktoré dodnes ovplyvňuje skladateľov, hudobníkov a poslucháčov.