1. Posvätná hudba: Skladba sakrálnej hudby zostala podstatnou súčasťou klasickej hudobnej tradície. Omše, kantáty, oratóriá a motetá sa bežne skladali pre bohoslužby a náboženské obrady. Tieto diela často vykazovali zložité harmónie, zložitý kontrapunkt a výrazné vokálne línie.
2. Zborová hudba: Cirkevné zbory zohrávali dôležitú úlohu pri predvádzaní sakrálnej hudby počas bohoslužieb. Zbor bol často sprevádzaný nástrojmi ako organ alebo súbor sláčikových a dychových nástrojov.
3. Organová hudba: Organ zastával významné miesto v cirkevnej hudbe počas klasického obdobia. Organisti skomponovali fúgy, prelúdiá a iné organové skladby, ktoré ukázali možnosti nástroja.
4. Výkonový postup: Predvádzanie sakrálnej hudby v kostoloch ovplyvnilo širšie hudobné zvyklosti tej doby. Hudobníci, ktorí nadobudli skúsenosti v cirkevnej hudbe, často uplatnili svoje schopnosti aj vo svetskej hudbe.
5. Cirkevní hudobníci: Mnohí významní skladatelia klasického obdobia boli zamestnaní v kostoloch ako organisti alebo riaditelia chórov. Toto spojenie s cirkvou im poskytovalo zdroj príjmov a kontext pre ich hudobnú tvorivosť.
6. Náboženské témy vo svetskej hudbe: Niektorí klasickí skladatelia začlenili náboženské témy alebo duchovné texty do svojich svetských diel. Napríklad Haydnovo oratórium „Stvorenie“ a Beethovenovo oratórium „Christus am Ölberge“ sú príkladmi sakrálnych tém klasickej hudby.
Zatiaľ čo obdobie klasickej hudby bolo tiež svedkom vzostupu svetskej hudby a rozvoja nových žánrov, ako je opera a symfónia, vplyv cirkvi zostal silný a formoval hudobné postupy, kompozície a predstavenia tej doby.