Termín „ff“ sa často používa na označenie najhlasnejšej možnej dynamickej úrovne v hudobnom diele, hoci presná interpretácia sa môže líšiť v závislosti od kontextu a zámerov skladateľa. V niektorých prípadoch možno „ff“ skombinovať s inými dynamickými značkami a vytvoriť tak ešte hlasnejšie efekty, ako napríklad „fff“ (fortississimo) alebo „ffff“ (fortissississimo).
Dynamické označenia ako „ff“ sú podstatnou súčasťou notového záznamu, pretože poskytujú interpretom pokyny, ako interpretovať a vykonávať hudbu. Tieto značky pomáhajú formovať celkovú dynamiku a výraznosť hudobného diela, vytvárajúc pocit drámy, napätia a kontrastu.