Hlasitosť sa zvyčajne meria v decibeloch (dB), logaritmickej jednotke, ktorá vyjadruje relatívnu hlasitosť zvuku v porovnaní s referenčnou úrovňou. V hudbe je referenčná úroveň zvyčajne 0 dB, čo predstavuje prah počutia pre normálne ľudské ucho. Zvuky pod 0 dB sa považujú za nepočuteľné, zatiaľ čo zvuky nad 0 dB sú počuteľné.
Ľudské ucho vníma hlasitosť nelineárnym spôsobom, čo znamená, že zvuk, ktorý je dvakrát hlasnejší ako iný zvuk, nemusí byť nevyhnutne vnímaný dvakrát hlasnejšie. Namiesto toho ucho vníma hlasitosť na logaritmickej stupnici, kde každé zvýšenie o 10 dB je vnímané ako zdvojnásobenie hlasitosti.
Hlasitosť hudby je možné ovládať rôznymi spôsobmi, vrátane:
* Dynamika výkonu: Hudobníci môžu ovládať hlasitosť svojich 演奏 zmenou množstva tlaku, ktorý aplikujú na svoje nástroje, alebo použitím rôznych techník hry.
* Používanie dynamických značiek: Skladatelia môžu naznačiť požadovanú hlasitosť pasáže pomocou dynamických značiek, ako napríklad „piano“ (jemné), „forte“ (hlasné) alebo „crescendo“ (postupne silnejšie).
* Použitie elektronického zosilnenia: V modernej hudbe sa elektronické zosilňovače často používajú na ovládanie hlasitosti nástrojov a hlasov. Zosilňovače možno použiť na zosilnenie signálu z nástroja alebo mikrofónu alebo na jeho zníženie.
Hlasitosť je výkonný nástroj, ktorý možno použiť na vytvorenie rôznych nálad a atmosfér v hudbe. Môže sa použiť na vytvorenie pocitu intimity alebo drámy, na vybudovanie napätia alebo jeho uvoľnenie, alebo jednoducho na poskytnutie zmyslu pre rovnováhu a proporcie.