Melodické obrysy možno rozdeliť do niekoľkých základných tvarov:
1. Vzostupný obrys :Melódia sa pohybuje prevažne z nižších do vyšších tónov, čím vytvára pocit rastúceho napätia alebo vzrušenia.
2. Zostupný obrys :Melódia sa pohybuje z vyšších do nižších tónov, pričom často vyvoláva pocit uvoľnenia, rozuzlenia alebo pokoja.
3. Postupná kontúra :Melódia sa pohybuje v malých, konzistentných intervaloch (krokoch), buď vzostupne alebo zostupne. Vzniká tak hladká plynulá melodická línia.
4. Krivočiary obrys :Melódia sa pohybuje v zakrivenom tvare s postupným stúpaním a klesaním výšky, čo často vytvára dojem expresivity alebo lyriky.
5. Zvlnený obrys :Melódia sa strieda medzi stúpajúcimi a klesajúcimi tónmi vo vlnovom vzore, čo vytvára pocit nestability alebo neistoty.
6. Oblúkový obrys :Melódia stúpa na vrchol a potom symetricky klesá, čím vytvára pocit rovnováhy a rozlíšenia.
7. Terasovitý obrys :Melódia sa pohybuje v odlišných, úrovňových segmentoch, čím vytvára pocit stability alebo jednoduchosti.
8. Opakovaný obrys :Melódia viackrát opakuje určitú výšku alebo melodickú frázu, čím vytvára pocit zvýraznenia alebo opakovania.
Melodický obrys hudobného diela je úzko spätý s jeho emocionálnym prejavom a hudobným významom. Napríklad stúpajúci obrys môže vytvárať pocit očakávania alebo naliehavosti, zatiaľ čo klesajúci obrys môže sprostredkovať pocit uvoľnenia alebo rozuzlenia. Skladatelia a hudobníci zámerne využívajú melodické kontúry, aby formovali emocionálny dopad svojich skladieb.
Analýza melodických kontúr je dôležitým aspektom hudobnej teórie a kompozície, ktorý umožňuje hudobníkom a poslucháčom pochopiť a oceniť nuansy a výrazové kvality melódií v rôznych hudobných štýloch.