1. Urbanizácia a industrializácia: Proces urbanizácie a industrializácie vedie k erózii tradičného životného štýlu, hodnôt a zvykov. Keď ľudia migrujú z vidieckych oblastí do mestských centier, často si osvojujú nové spôsoby života, ktoré sú viac v súlade s mestskou kultúrou. Zavádzanie moderných technológií a odvetví narúša aj tradičné spôsoby výroby a spotreby, čo môže podkopávať ľudovú kultúru.
2. Globalizácia a homogenizácia: Globalizácia, ktorú uľahčil pokrok v doprave a komunikácii, viedla k zvýšenej prepojenosti kultúr na celom svete. To má za následok rozšírenie určitých dominantných kultúrnych praktík a produktov, ktoré môžu zatieniť a narušiť miestne ľudové tradície. Výsledkom je, že mnohým ľudovým kultúrnym prejavom hrozí, že sa zhomogenizujú alebo štandardizujú.
3. Komercializácia a cestovný ruch: Komodifikácia ľudovej kultúry na účely cestovného ruchu môže viesť k strate jej autenticity. Tradičné praktiky, rituály a ručné práce sa môžu prispôsobiť alebo zjednodušiť tak, aby spĺňali očakávania turistov, čo môže viesť k skreslenej reprezentácii kultúry. Okrem toho môže prílev turistov zaťažiť miestne zdroje a narušiť tradičné spôsoby života, čo sťažuje prosperitu ľudovej kultúry.
4. Rýchle ekonomické a sociálne zmeny: Rýchle ekonomické a sociálne transformácie, ako napríklad prijímanie nových technológií, môžu rýchlo zmeniť podmienky, v ktorých ľudová kultúra existuje. Napríklad zvýšený prístup k internetu a sociálnym médiám môže podporiť šírenie globalizovaného kultúrneho obsahu a praktík, čo môže potenciálne marginalizovať tradičné ľudové prejavy.
5. Strata tradičných vedomostí a zručností: Tradičné vedomosti a zručnosti sa často odovzdávajú z generácie na generáciu prostredníctvom neformálneho vzdelávania v rámci rodín a komunít. Keď však staršie generácie odchádzajú a mladšie generácie sa sťahujú do mestských oblastí, tieto znalosti a zručnosti sa môžu stratiť. K erózii ľudovej kultúry prispieva aj rozpad tradičných učňovských systémov a strata záujmu o tradičné povolania.
6. Vládne zásady a nariadenia: Vládne politiky a nariadenia môžu mať významný vplyv na ľudovú kultúru. Niektoré politiky môžu priamo alebo nepriamo obmedzovať alebo odrádzať od praktizovania určitých tradičných zvykov alebo kultúrnych prejavov. Napríklad zákony proti niektorým náboženským rituálom alebo presadzovanie jazykovej politiky môžu obmedziť prenos a zachovanie ľudovej kultúry.
7. Vzdelávacie systémy: Vzdelávacie systémy často uprednostňujú dominantné kultúrne hodnoty a môžu zanedbávať vyučovanie miestnych ľudových tradícií. Toto prehliadnutie môže viesť k nedostatočnému oceneniu a pochopeniu ľudovej kultúry u mladších generácií.
8. Strata jazyka: Mnohé ľudové kultúrne zvyklosti sú úzko späté s konkrétnymi jazykmi. Keď sa jazyk stratí alebo sa dostane na okraj spoločnosti, ohrozené sú aj kultúrne prejavy s ním spojené. Strata jazyka môže vyplynúť z niekoľkých faktorov, ako je dominancia konkrétneho jazyka v regióne alebo migrácia ľudí z tradičných území.
9. Diskriminácia a marginalizácia: Ľudová kultúra môže čeliť diskriminácii a marginalizácii zo strany väčšinovej spoločnosti. To sa môže prejaviť rôznymi formami, ako sú predsudky, stereotypy alebo devalvácia tradičných praktík. Marginalizácia môže brániť prenosu ľudovej kultúry medzi generáciami a oslabovať kultúrnu identitu menšinových skupín.
Riešenie týchto hrozieb si vyžaduje zosúladené úsilie vlád, kultúrnych inštitúcií, pedagógov a komunít s cieľom dokumentovať a uchovávať ľudovú kultúru, podporovať jej hodnotu a význam a podporovať jej uplatňovanie vzhľadom na meniace sa sociálne a ekonomické podmienky.