V tejto súvislosti Pavol hovorí o dôležitosti lásky a o tom, že je to najdôležitejšia čnosť zo všetkých. Tvrdí, že aj keď má človek všetky ostatné dary a schopnosti, ako je výrečnosť v reči či schopnosť robiť zázraky, ale nemá lásku, tak všetky tie ostatné dary sú bezvýznamné.
Pavol na ilustráciu tohto bodu používa metaforu „znejúcej mosadze alebo cinkajúceho cimbalu“. Tieto predmety môžu robiť veľa hluku a upútať pozornosť, ale nakoniec sú prázdne a bez obsahu. Rovnako aj človek, ktorý má všetky ostatné dary, no chýba mu láska, je v konečnom dôsledku prázdny a bezvýznamný.
Takže fráza „znejúci mosadz alebo cinkajúci činel“ sa používa na opis niečoho, čo je hlučné a pútavé, ale v konečnom dôsledku prázdne a bez obsahu. Je to varovanie pred tým, aby sme boli hrdí na svoje úspechy alebo schopnosti a aby sme sa namiesto toho sústredili na rozvíjanie tej najdôležitejšej cnosti zo všetkých:lásky.