Keď sa na harmonike hrá v štandardnom ladení, vytvára sa špecifický súbor tónov, ktoré zodpovedajú tónine harmoniky. Napríklad harmonika naladená v tónine C bude produkovať tóny C, D, E, F, G, A a B.
Pri hre na krížovú harfu sa na harmonike hrá v inej tónine zmenou spôsobu držania a použitím špecifických techník ohýbania nôt. Výsledkom je vytvorenie inej sady poznámok. Napríklad harmoniku naladenú v tónine C možno hrať v skríženej harfe v tónine G tak, že ju podržíte inak a ohnete určité tóny.
Hra na krížovej harfe dodáva hre na harmonike prvok expresivity a oduševnenosti. Umožňuje hudobníkom vytvárať výrazné melódie, improvizácie a sóla využitím jedinečných tonálnych kvalít produkovaných hraním v inej tónine.
Technika krížovej harfy sa bežne používa v bluesovej hudbe, kde sa často spája s oduševneným a emotívnym zvukom bluesových hráčov na harmoniku. Využitie však nájde aj v iných žánroch ako rock, jazz, folk, ale aj vážna hudba.
Celkovo je krížová harfa technika, ktorá obohacuje tonálne možnosti harmoniky a umožňuje hudobníkom skúmať rôzne tóniny, vytvárať jedinečné hudobné výrazy a pridávať hĺbku a charakter ich vystúpeniam.