1. Embouchure :Úpravou náplasti môže hráč ovládať množstvo vzduchu, ktorý prúdi cez flautu, čím priamo ovplyvňuje hlasitosť zvuku. Menší otvor náplasti obmedzuje prúdenie vzduchu, čo vedie k mäkšiemu tónu, zatiaľ čo väčší otvor náplasti umožňuje väčšie prúdenie vzduchu a hlasnejší zvuk.
2. Sila fúkania :Hráč môže meniť hlasitosť flauty zmenou sily fúkania. Jemné, uvoľnené fúkanie vytvára jemnejší zvuk, zatiaľ čo zvýšenie sily vzduchu vyfukovaného z pľúc zvyšuje hladinu zvuku.
3. Smer vzduchu :Na hlasitosť zvuku má vplyv aj uhol prúdu vzduchu smerujúceho do otvoru nátlačku. Nasmerovanie vzduchu kolmejšie cez nástavec vytvára hlasnejší zvuk v porovnaní s prípadom, keď je vzduch nasmerovaný pod šikmým uhlom.
4. Umiestnenie prstov :Umiestnenie prstov na klávesoch môže ovplyvniť hlasitosť. Napríklad stlačenie klávesov úplne nadol (známe ako „klávesnica“) pomáha vytvárať plnší zvuk, ako keby prsty stláčali klávesy len čiastočne. Táto presná prstokladová technika ovplyvňuje udržanie, rezonanciu a hlasitosť tónu.
5. Konštrukcia a materiály flauty :Dizajn flauty, konštrukčné materiály a vývrt môžu ovplyvniť objem. Niektoré flauty sú navrhnuté s akustickými vlastnosťami, ako sú väčšie veľkosti otvoru alebo upravené kľúčové mechanizmy na zlepšenie projekcie a celkovej hlasitosti nástroja. Rôzne materiály používané pri konštrukcii flauty, ako sú vzácne kovy, môžu tiež produkovať jemné variácie v hlasitosti a tónových charakteristikách.
6. Výber kĺbu hlavy :Profesionálni flautisti často vlastnia viacero hlavových spojov, z ktorých každý má odlišné vlastnosti. Niektoré spojky môžu byť vhodnejšie pre špecifické štýly hry alebo dynamiku. Flauta s hlavovým spojom, ktorý podporuje väčší odpor prúdenia vzduchu, môže byť vhodnejšia pre hlasnejšie pasáže alebo orchestrálne nastavenia v porovnaní s hlavovým spojom, ktorý uľahčuje hru a jemnejšie tóny.
7. Dynamické značky :Dynamické znaky, ako napríklad forte (hlasné), piano (jemné), crescendo (postupne sa zvyšuje hlasitosť) a diminuendo (postupne sa znižuje hlasitosť), usmerňujú flautistov pri ovládaní hlasitosti ich vystúpenia na základe náznakov hudobnej partitúry.
8. Mikro úpravy :Veľmi skúsení flautisti používajú jemné úpravy nad rámec základných techník uvedených vyššie. Tieto mikroúpravy zahŕňajú jemné zmeny v nátlačku, rýchlosti dýchania a artikulácii, čo im umožňuje kontrolovať aj veľmi malé zmeny hlasitosti a farby tónu.
Kombináciou a zdokonaľovaním týchto techník môžu flautisti dosiahnuť širokú škálu dynamických prejavov, od jemných, jemných tónov až po silné, pôsobivé zvuky, čím vytvárajú hudobné predstavenia, ktoré uchvátia poslucháčov.