Počas renesancie skladatelia voľne skrášľovali prosté melódie, aby vytvorili nové diela umeleckej hudby. Tento proces, známy ako paródia, zahŕňal prevzatie existujúcej melódie (často z náboženského diela) a jej použitie ako základ pre novú skladbu, často polyfónne moteto. Skladateľ môže do melódie pridať nové hlasy, zmeniť rytmus alebo pridať nový text. Táto prax umožnila skladateľom vytvárať novú hudbu a zároveň vzdávať hold pôvodným melódiám.