Vynález hudobnotlače v 15. storočí mal hlboký vplyv na renesančných skladateľov, hudobných vydavateľov a interpretov. Pred príchodom tlače sa hudba písala ručne, čo bol únavný a časovo náročný proces, ktorý obmedzoval presnosť kópií, a preto bránil širokej distribúcii zložitých polyfónnych skladieb počas renesancie.
Vďaka hudobnej tlači by sa hudobné partitúry mohli vyrábať hromadne, čo by umožnilo štandardizáciu a šírenie hudby širšiemu publiku. To výrazne zvýšilo dostupnosť a distribúciu hudby, čo umožnilo aj tým, ktorí si nemohli dovoliť kopistu, vlastniť a študovať nové skladby. Výsledkom bolo, že skladatelia mohli osloviť väčšie publikum, rozšíriť svoj vplyv a podporiť umelecké inovácie.
Vplyv hudobnej tlače bol obzvlášť významný pre obeh polyfónnej hudby, komplexného štýlu, ktorý bol v období renesancie čoraz obľúbenejší. Tlačené partitúry umožňovali presný prenos zložitých melodických línií, kontramelódií a iných polyfónnych textúr, zatiaľ čo ručne písané kópie často obsahovali chyby alebo opomenutia, ktoré by mohli skresliť zámer skladateľa.
Hudobná tlač umožnila vydávanie teoretických pojednaní a hudobných inštruktážnych príručiek, čo ďalej prispelo k rozvoju hudobnej teórie a kompozície. Umožnil skladateľom a hudobníkom zdieľať svoje znalosti o hudobných technikách, čím podporil väčšiu výmenu nápadov a inovácií v rámci hudobnej komunity.
Záverom možno povedať, že vynález hudobnej tlače bol nepochybne jedným z najvplyvnejších vynálezov počas renesancie, ktorý spôsobil revolúciu v spôsobe, akým bola hudba komponovaná, zdieľaná, uchovávaná a šírená, a zásadne zmenil prostredie hudobnej kompozície a vzdelávania počas tohto rozhodujúceho obdobia.