1. Jedinečné zafarbenie: Výrazný a jemný zvuk saxofónu dodáva orchestrálnemu súboru novú vrstvu farieb a textúr. Jeho všestranný charakter umožňuje teplé, lyrické linky a živšie, energickejšie sóla.
2. Rozšírený rozsah: Saxofón ponúka širokú škálu nôt, pokrývajúcich nízke aj vysoké registre, čo môže byť prospešné pri poskytovaní harmonickej hĺbky a melodickej variácie.
3. Flexibilita: Saxofón môže byť z hľadiska svojej artikulácie a dynamiky celkom všestranný. Táto flexibilita mu umožňuje dobre miešať s rôznymi orchestrálnymi sekciami a môže byť použitá pre rôzne hudobné štýly.
4. Sólistické príležitosti: Jedinečné zafarbenie a expresívne schopnosti saxofónu z neho často robia skvelú voľbu pre sólové pasáže v orchestrálnych dielach, ktoré pridávajú momenty kontrastu a zaujímavosti do väčšieho orchestrálneho diela.
5. Moderné kompozície: V súčasnej vážnej hudbe skladatelia často experimentujú s netradičnými nástrojmi a kombináciami ansámblov. Zahrnutie saxofónu odráža vyvíjajúci sa charakter orchestrálneho písania a túžbu objavovať nové zvukové plochy.
6. Jazz Fusion: Silné spojenie saxofónu s džezovou hudbou ovplyvnilo niektoré orchestrálne skladby tak, aby spájali klasické a jazzové prvky. V tomto kontexte môže saxofón poskytnúť most medzi týmito žánrami a vytvoriť dynamický a mnohostranný orchestrálny zvuk.
Je však potrebné poznamenať, že saxofón nie je základom štandardnej orchestrálnej inštrumentácie. Jeho použitie je bežnejšie v špecifických skladbách, aranžmánoch alebo súčasných dielach, a nie ako predvolený člen orchestra.