V nepokojných snoch som kráčal sám,
Úzke uličky dláždené,
'Pod svätožiarou pouličnej lampy,
Otočil som golier do chladu a vlhka.
(2. verš)
Keď mi do očí bodal záblesk neónového svetla,
To rozdelilo noc
A dotkol sa zvuku ticha.
(3. verš)
V rannom tichu som otvoril oči,
Do sveta, ktorý celý žiaril,
S východom slnka nového dňa.
(refrén)
A svet bol široký,
Svet bol široký,
Svet bol široký a ja som bol mladý,
A vyšiel som von do ranného slnka,
S novoobjaveným zmyslom pre účel a zábavu.
(verš 4)
Lebo život je cesta, nielen cieľ,
A cesta, ktorú som si vybral, bola moja vlastná tvorba.
Cez údolia hlboké a hory vysoké,
Kráčal by som vpred pod holým nebom.
(5. verš)
A hoci sa cesta môže krútiť a otáčať,
Nikdy nestratím zmysel pre úžas a túžbu.
Pretože v tomto veľkom dobrodružstve života,
Mladosť je plameň, ktorý poháňa oheň.
(refrén)
A svet bol široký,
Svet bol široký,
Svet bol široký a ja som bol mladý,
A vyšiel som von do ranného slnka,
S novoobjaveným zmyslom pre účel a zábavu.
(Most)
S každým krokom, ktorý som urobil, som zanechal stopu,
Odkaz okamihov, farebné pole.
Zdieľaný smiech, slzy, ktoré sme plakali,
Vzniknuté priateľstvá, láska, ktorú sme skúšali.
(6. verš)
Cez skúšky a súženia by sme sa učili a rástli,
Vyrezávať naše cesty, nechať našich duchov žiariť.
S každou ďalšou sezónou je nevypovedaná kapitola,
Múdrosť mladosti, príbeh, ktorý má byť odvážny.
(refrén)
A svet bol široký,
Svet bol široký,
Svet bol široký a ja som bol mladý,
A vyšiel som von do ranného slnka,
S novoobjaveným zmyslom pre účel a zábavu.
(Outro)
V tapisérii života je niťou mladosť,
Symfónia snov, o ktorých sa ešte len nehovorí.
Tak sa drž momentov, prijmi jazdu,
Lebo v oblasti mladosti môže byť čokoľvek.