V búrlivú noc, keď som bol mladý
Otec mi vzal plachtu a bodol
Povedal, že ich budem potrebovať, keď budem starý
Hlasom, ktorý bol jemný a odvážny
(refrén)
Feilim, Feilim, moria sú smelé
A vaša loď nie je zo zlata
Ale odnesie ťa domov s takým studeným vánkom
Feilim, Feilim, ach, kam pôjdeš?
(2. verš)
So srdcom, ktoré bolo plné snov
S mojimi leskmi som sa vydal na more
Nebál som sa vĺn ani víchrice
Lebo hlas môjho otca nikdy nezlyhá
(refrén)
Feilim, Feilim, moria sú smelé
A vaša loď nie je zo zlata
Ale odnesie ťa domov s takým studeným vánkom
Feilim, Feilim, kam pôjdeš?
(3. verš)
Oh, ale fúkali búrky a more bolo vysoko
A premýšľal som, či zomriem
Ale loď môjho otca zostala pevná
A priviedol ma domov tam, kam patrím
(refrén)
Feilim, Feilim, moria sú smelé
A vaša loď nie je zo zlata
Ale odnesie ťa domov s takým studeným vánkom
Feilim, Feilim, kam pôjdeš?
(Outro)
Takže Feilim, Feilim, moria sú smelé
Ale vždy si budem pamätať tvoju dušu
A láska, ktorú si ku mne mal
A vaša loď, oslobodila môjho ducha