Vo svete slabnúceho svetla, kde sa šepot jemne prepletá,
Rozprávka o poslednom výkriku lásky, slávnych posledných slovách, ktoré smútime.
Príbeh sa točí v objatí času, ktorý drží smútok v rukách,
Tam, kde túžba pretrváva ako tiene a srdcia slabnú a starnú.
(Pre-zbor)
Ó, váha tých posledných slov, leptajúcich lásku vo večnom trápení,
Prenikajúci cez závoje času, kde sa zapaľujú spomienky.
Lebo v hlbinách straty prebýva túžba,
Šepkajúc tie slávne posledné slová, oči plakali slzami.
(refrén)
Slávne posledné slová, ako ozveny vo vetre,
Strašidelné melódie, ktoré nikdy nekončia.
Zotrvávajú ďalej, svedectvo o objatí lásky,
Navždy vyleptaná, trvalá stopa.
(2. verš)
Cez šepot na rozlúčku, žeravé uhlíky nádeje slabo blikajú,
Keď sa rozvinie posledná prosba lásky, dojímavý útek.
V listoch písaných v bolesti, emócie odhalené,
Posledný výkrik duše po úteche, nesený na krídlach zúfalstva.
(Pre-zbor)
Ó, váha tých posledných slov, leptajúcich lásku vo večnom trápení,
Prenikajúci cez závoje času, kde sa zapaľujú spomienky.
Lebo v hlbinách straty prebýva túžba,
Šepkajúc tie slávne posledné slová, oči plakali slzami.
(refrén)
Slávne posledné slová, ako ozveny vo vetre,
Strašidelné melódie, ktoré nikdy nekončia.
Zotrvávajú ďalej, svedectvo o objatí lásky,
Navždy vyleptaná, trvalá stopa.
(Most)
Cez tmu stále svieti svetlo lásky,
Maják v búrke, vzdorujúci rukám času.
V týchto listoch sú životy prepletené,
Dedičstvo oddanosti, ktoré nemožno obmedziť.
(refrén)
Slávne posledné slová, ako ozveny vo vetre,
Strašidelné melódie, ktoré nikdy nekončia.
Zotrvávajú ďalej, svedectvo o objatí lásky,
Navždy vyleptaná, trvalá stopa.
(Outro)
Nosme teda tieto slávne posledné slová,
Ako spomienka na srdcia, ktoré boli kedysi hlboko pohnuté.
Lebo v ich nežnej spomienke plameň lásky žije ďalej,
Svedectvo o sile duší zapletených do piesne.