V zastrčenom kláštore,
Mníšky bývajú každý deň s gráciou.
Ale hlboko vo vnútri túžia túlať sa,
Za múrmi ich domova.
(refrén)
Takže poďme jazdiť, jazdiť, jazdiť,
Vydajte sa na cestu, utečte z úľa.
Mníšky na ceste, oh, také veľkolepé,
Dobrodružstvo volá, pochopia.
(2. verš)
Sestra Mária s mapou v ruke,
Vedie cestu do neznámej krajiny.
Sestra Leo sadne za volant,
Mníška, ktorá cíti pedál.
(3. verš)
Sestra Anne, navigátorka,
Mapuje kurz, tvorca trasy.
Sestra Kate, pasažierka, pravda,
Spieva spolu s duchmi vysoko a cez.
(refrén)
Takže poďme jazdiť, jazdiť, jazdiť,
Vydajte sa na cestu, utečte z úľa.
Mníšky na ceste, oh, také veľkolepé,
Dobrodružstvo volá, pochopia.
(Most)
Cez kľukaté cesty a malebné pamiatky,
Smejú sa, kochajú sa chvíľkovými slasťami.
Od rušných miest po vidiecke scény,
Mníšky zažívajú odlesky prírody.
(verš 4)
Zastavia sa, aby pomohli uviaznutému priateľovi,
Milostný čin, pomocná ruka.
Spolupatričnosť tvorí sesterstvo,
Sila lásky, čistej a dobrej.
(refrén)
Takže poďme jazdiť, jazdiť, jazdiť,
Vydajte sa na cestu, utečte z úľa.
Mníšky na ceste, oh, také veľkolepé,
Dobrodružstvo volá, pochopia.
(5. verš)
Keď sa vracajú, kláštor je blízko,
Ich srdcia naplnené, ich spomienky jasné.
Mníšky prijímajú vyučovanie,
Prostredníctvom tohto pohonu sa hľadajú ich duše.
(refrén)
Takže poďme jazdiť, jazdiť, jazdiť,
Vydajte sa na cestu, utečte z úľa.
Mníšky na ceste, oh, také veľkolepé,
Dobrodružstvo volá, pochopia.
(Outro)
Vďaka jazde získali nový pohľad,
Svet zázrakov, svet tak jasný.
A s ich srdciami navždy zmenenými,
Prijmú preskupenú životnú cestu.