V jemnej žiare súmraku, kde začínajú sny,
Šepot malej rieky, nevypovedaný príbeh.
S piesňou tak jemnou a plynutím tak pokojným,
Kľukatí sa po lúkach, kde sa stretávajú výjavy prírody.
(refrén)
Ten malý brod, ktorý behal rovno pozdĺž,
Krištáľová stuha, pokojná pieseň.
Cez údolia a kopce to plesalo radosťou,
Priniesť život do krajiny, aby ho videl celý svet.
(2. verš)
Pod mesačnou oblohou objatie rieky,
Plátno pre hviezdy, ktoré odráža ich milosť.
Svetlušky blikajú a tancujú na brehu,
Akoby orchester prírody hral večne.
(refrén)
Ten malý brod, ktorý sa túlal rovno pozdĺž,
Krištáľová stuha, pokojná pieseň.
Cez údolia a kopce to plesalo radosťou,
Priniesť život do krajiny, aby ho videl celý svet.
(Most)
Deti sa zhromažďujú pri rieke,
Ich smiech sa miešal s jemným prílivom.
Preskakovanie kameňov, želania, sny lietajú,
V tejto magickej ríši, kde radosť tak jasne žiari.
(refrén)
Ten malý brod, ktorý behal rovno pozdĺž,
Krištáľová stuha, pokojná pieseň.
Cez údolia a kopce to plesalo radosťou,
Priniesť život do krajiny, aby ho videl celý svet.
(Outro)
Keď slnko vychádza a maľuje oblohu zlatom,
Rieka šepká tajomstvá, ktoré nikdy nestarnú.
Nadčasová melódia, nevypovedaný príbeh,
Malý brod, ktorý sa túlal, sa navždy rozvinie.