Vo svete odtieňov modrej oplakávate zapadajúce slnko
Súmrak napĺňa oblohu a vrhá tiene, jeden po druhom
Deň sa blíži ku koncu a všetko zahalí noc
Necháme ťa šepkať rozprávky, keď ticho láka, ticho zavolaj
(Pre-zbor)
Ach, smútiš za slabnúcim svetlom, za teplom, ktoré uniká
Túžba po úsvite, keď vládnu nové začiatky
Ale v tejto hodine súmraku nájdite útechu vo hviezdach
Vedú vás tmou, kým ráno nezlomí mreže
(refrén)
Smútiš za odchodom slnka, ale nádej stále bliká
Ako sviečka v noci vás sprevádza až do úsvitu
Cez údolia hlboké a tiene dlhé, je to tam vedľa teba
Nájdeš svoju cestu, pretože objatie nádeje ťa prevedie
(2. verš)
Uprostred večerného objatia spomienky tancujú a hrajú sa
Šepot vzácnych chvíľ, ako ozveny zo včerajška
Odtiene západu slnka maľujú plátno vo vašej mysli
Ako sny odlietajú, unášané jemným vánkom, tak láskavé
(Pre-zbor)
Ach, smútiš za slabnúcim svetlom, za teplom, ktoré uniká
Túžba po úsvite, keď vládnu nové začiatky
Ale v tejto hodine súmraku nájdite útechu vo hviezdach
Vedú vás tmou, kým ráno nezlomí mreže
(refrén)
Smútiš za odchodom slnka, ale nádej stále bliká
Ako sviečka v noci vás sprevádza až do úsvitu
Cez údolia hlboké a tiene dlhé, je to tam vedľa teba
Nájdeš svoju cestu, pretože objatie nádeje ťa prevedie
(Most)
Mesiac vrhá svoju striebornú žiaru, maják v noci
Vedie vás touto cestou a vyžaruje jej jemné svetlo
Pozdvihni teda zrak k nebesiam, hviezdy nech sú tvojím sprievodcom
Zavedú vás do rána, kde budú sídliť nové sny
(refrén)
Smútiš za odchodom slnka, ale nádej stále bliká
Ako sviečka v noci vás sprevádza až do úsvitu
Cez údolia hlboké a tiene dlhé, je to tam vedľa teba
Nájdeš svoju cestu, pretože objatie nádeje ťa prevedie