V ríši, kde farby tancujú,
Leží porcelánová symfónia elegancie.
Modrá a biela, nadčasové potešenie,
Odhaľovanie príbehov v ich očiach.
(Pre-zbor)
Z pecí starovekej hliny,
Remeselníci dýchajú život jemným kolísaním.
Každý ťah štetcom, jemné pohladenie,
Vytváranie porcelánových snov bez trápenia.
(refrén)
Modro-biely porcelán, nadčasové umenie,
Šepot histórie, zo srdca.
V každej krivke a maľovanej scéne,
Svedectvo pokojnej krásy.
(2. verš)
Modrá, farba pokojnej oblohy,
Objíme bielu s harmonickými kravatami.
Mraky sa kľukatia ako bavlnené cestičky,
Cez krajiny, kde sa predstavivosť plaví.
(Most)
Kobaltové ťahy, ako polnočný pohľad,
Preveďte nás orientálnymi bludiskami.
Chrámy, mosty a vŕby plačú,
Na tomto umeleckom plátne tak hlboko.
(3. verš)
Vtáky lietajú uprostred kvetinovej milosti,
Pivonky kvitnú, v éterickom objatí.
Mýtické stvorenia s rozmarným šarmom,
Obývajte svet bez ujmy.
(Pre-zbor)
Prsty kĺžu presne a opatrne,
Vytváranie rozprávok, ktoré sa nedajú porovnať.
Modrá a biela, v dokonalom súlade,
Zachyťte momenty, ktoré budete zbožňovať.
(refrén)
Modro-biely porcelán, nadčasové umenie,
Šepot histórie, zo srdca.
V každej krivke a maľovanej scéne,
Svedectvo pokojnej krásy.
(Outro)
Ako plynie čas, ich dedičstvo pretrváva,
Modro-biely porcelán, navždy čistý.
Zberatelia túžia s vrúcnou túžbou,
Poklady, ktoré zapaľujú večný oheň.
V ríši modrej a bielej,
Útechu nachádzame v čistej rozkoši.
Symfónia umeleckých duší,
Kde sa večne rozprestiera nadčasová krása.