(1. verš)
V chladnej a ponurej uličke, kde hlboko ležia tiene,
Je tu muž s očami smútku, so slzou v unavenom oku.
Jeho šaty sú roztrhané a roztrhané, jeho tvár je mdlá a chudá,
Zľutuj človeka, zľutuj sa, lebo žije v hriechu.
(refrén)
Ľutujem muža, strateného a samého,
Bezcieľne blúdiť, hľadať domov.
Ľutujte muža, chyteného v zúfalstve,
Snaží sa nájsť nádej kdekoľvek.
(2. verš)
Kedysi mal priateľov a rodinu, no tí sa mu otočili chrbtom,
Nechal ho samého blúdiť, strateného v najtemnejšom okraji.
Teraz sa potuluje po uliciach, prízrak a hľadá útechu pred chladom,
Ľutujte toho muža, ó, zľutujte sa, pretože stratil všetku nádej.
(refrén)
Ľutujem muža, strateného a samého,
Bezcieľne blúdiť, hľadať domov.
Ľutujte muža, chyteného v zúfalstve,
Snaží sa nájsť nádej kdekoľvek.
(Most)
Ale pre tohto muža stále existuje nádej, hoci jeho situácia vyzerá pochmúrne,
Lebo Božia láska ho môže dosiahnuť a zachrániť ho zvnútra.
Môže sa odvrátiť od svojich hriešnych ciest a znova nájsť odpustenie,
Ľutujte muža, ale nikdy sa nevzdávajte, pretože láska môže zlomiť jeho reťaze.
(refrén)
Ľutujem muža, strateného a samého,
Bezcieľne blúdiť, hľadať domov.
Ľutujte muža, chyteného v zúfalstve,
Snaží sa nájsť nádej kdekoľvek.
(Outro)
Skrze Ježiša Krista môže nájsť spásu,
A vynorte sa z temnoty do nekonečného jasotu.