1. Prvý verš predstavuje starý kostol a opisuje jeho okolie vrátane starých akácií, ktoré vyrástli do výšky a majestátne.
2. V druhom verši sa spomína kostolný zvon, ktorý zvonil po generácie a rozozvučal svoju melódiu v radostných i smutných chvíľach života členov spoločenstva.
3. Refrén piesne zdôrazňuje pretrvávajúcu prítomnosť cirkvi, ktorá stojí pevne a nezmenená v priebehu rokov a stáva sa nadčasovým svätostánkom pre veriacich.
4. Tretí verš hovorí o generáciách, ktoré prešli, nachádzajúc útechu a silu v stálej prítomnosti cirkvi. Obrazy „unavených, ktorí našli odpočinok“ zvýrazňujú úlohu kostola ako miesta útechy.
5. Pieseň končí opätovným potvrdením významu kostola ako majáka viery a tradície, ktorý obstál v skúške časom, napriek meniacemu sa svetu za jeho múrmi.
„Lumang Simbahan“ je nostalgickou poctou pretrvávajúcemu duchu komunity a viery, ktorý predstavuje pretrvávajúca prítomnosť starého kostola. Zdôrazňuje dôležitosť zachovávania tradícií a starostlivosti o zmysel pre komunitu, ktorý takéto miesta poskytujú.