Alfred, Lord Tennyson
Táto báseň má podobu monológu pri potoku, ktorý sa dostáva dolu k moru. Potok začína ako hravý potok a odráža bezstarostné šťastie detstva. Ako však báseň postupuje, tón trochu stmavne, čo naznačuje stratu nevinnosti, realitu smrti a myšlienku posmrtného života.
Súhrn
Živý potok sa začína tým, že sa opísal ako „bľabotajúci nezbedník“ a „smiaty chlapec“, ktorý sa rúti dolu zo svojho skalnatého rodiska v horách. Na svojej ceste preteká, tancuje po kamienkoch a hrá sa so slnkom, ktoré sa odráža na jeho povrchu. Nie je zaťažené problémami a stará sa len o svoju ďalšiu cestu.
Potok si všimne kvety a stromy, s ktorými sa stretáva, vrátane kravičiek a narcisov. Vyjadruje potešenie z videnia a počutia pamiatok a zvukov prírodného sveta, pozorovania škovránka spievajúceho vo vzduchu, potkana vystrašeného zvukom jeho vôd, žaby skákajúcej po brehoch, motýľa a nakoniec „divokého vetra “, ktorý sa prehnal cez scénu.
Odtiaľ začína báseň nadobúdať temnejšiu, reflexívnu náladu, keď potok vyjadruje svoje vedomie, že sa blíži k svojmu koncu v mori. Zamýšľa sa nad jeho neistým osudom a neznámymi výzvami, ktoré stoja pred nami, a uvádza:„Pokračujem navždy – neviem kam:prúdim do neznámeho mora.“ Tón sa stáva smutným a pesimistickým, keď potok vyjadruje určitú závisť na kvety, ktoré budú kvitnúť ešte mnoho sezón, kým sa bude pohybovať smerom k svojmu osudu.
Potok potom spochybňuje svoj účel a zamýšľa sa nad krátkosťou života. Poznamenáva o nestálosti existencie a poznamenáva, že rovnako ako kvety, aj jej čas na zemi je obmedzený. Báseň končí tónom neistoty a prijatia, zatiaľ čo potok stále tečie k svojmu neznámemu cieľu, zvedavý, čo prinesie budúcnosť.
Motívy
* Pominuteľnosť života – Potok symbolizuje ľudský život a jeho cestu od narodenia až po smrť. Báseň sa zamýšľa nad nevyhnutným plynutím času, krátkosťou života a myšlienkou posmrtného života.
* Detstvo a nevinnosť – Pôvodná radostná, bezstarostná povaha potoka predstavuje nevinnosť a šťastie detstva.
* Kontrast života a smrti – Báseň predstavuje kontrast medzi bezstarostným, pulzujúcim životom potoka a eventuálnou realitou smrti, ktorú symbolizuje nevyhnutný tok k moru.
Alfred, báseň Lorda Tennysona, vytvára živé obrazy cesty potoka, vyvoláva nostalgiu, introspekciu a kontempláciu smrteľnosti.