Texty dodané s Leeho strašidelným vokálom vytvárajú pocit úžasu a rozjímania. Úvodný verš udáva tón:
"Tisíc životov, aby som sa čudoval prečo,
Prechádza tisíc rokov.
Tento prchavý dych, tento dar času,
Je to všetko, čo máme, je to všetko, čo nájdeme."
Tieto riadky uvažujú o prchavosti ľudského života, uznávajúc obmedzený čas, ktorý máme na preskúmanie rozľahlosti existencie. Pieseň zdôrazňuje, že náš čas na zemi, aj keď je konečný, je dar, ktorý si treba vážiť a zmysluplne ho využívať.
Ako pieseň postupuje, Lee spieva:
"Hľadal som vo svete niečo pravdivé,
Niečo, čo nevybledne ako mladosť.
Nekonečný plameň, ktorý osvetlí cestu,
Aby som našiel dôvod, prečo som bol stvorený."
Tieto texty vyjadrujú túžbu po niečom, čo prežije pominuteľnosť života. Vyjadrujú túžbu po niečom podstatnom, účele, ktorý presahuje obmedzenia fyzického sveta. Pieseň zdôrazňuje ľudskú tendenciu hľadať naplnenie, zmysel a dedičstvo, ktoré presahuje dĺžku nášho smrteľného života.
Zbor potom vyhlási:
"Budem žiť cez každé slovo, ktoré poviem,
Každé srdce, ktorého sa cestou dotknem.
Budem svetlom, ktoré svieti v tme,
Nesmrteľný plameň, ktorý nikdy nezažiari“
Tieto silné línie zachytávajú podstatu posolstva piesne. Presadzujú myšlienku, že aj keď fyzická existencia môže prísť ku koncu, slová, skutky a vplyvy na iných môžu žiť ďalej, čo prispieva k lepšiemu rozprávaniu o ceste ľudstva. Pieseň tak naznačuje, že nesmrteľnosť možno dosiahnuť nie fyzickou dlhovekosťou, ale zanechaním odkazu, ktorý sa dotýka sŕdc, inšpiruje k zmene a rezonuje ešte dlho po tom, čo človek zomrie.
V konečnom dôsledku „The Immortal“ od Amy Lee slúži ako dojímavá pripomienka krátkosti života a povzbudzuje poslucháčov, aby prijali prítomný okamih, pestovali zmysluplné spojenia a usilovali sa o príspevky, ktoré prekračujú hranice smrteľnosti. Je to pieseň, ktorá pozýva k introspekcii, povzbudzuje sebaobjavovanie a potvrdzuje, že napriek pominuteľnosti ľudského života môže vplyv, ktorý máme na svet, vydržať a urobiť nás nesmrteľnými v inom, no hlbokom zmysle.