Vo svete tieňov a zúfalstva,
Ríša, kde tma napĺňa vzduch,
Zistil som, že som pohltený strachom,
Väzeň mojej vlastnej mysle, taký strašný.
(Pre-zbor)
Túžil som po úteku,
Spôsob, ako prelomiť toto strašné kúzlo,
Ale všade okolo mňa nebol žiadny tvar,
Žiadny záblesk nádeje, žiadne svetlo, ktoré by sa dalo potlačiť.
(refrén)
V stene spánku som zistil, že
Uväznený v tejto nekonečnej noci,
Moja duša je v agónii, hľadá pomoc,
Ale svet vonku je zahalený pred mojimi očami.
(2. verš)
Volal som o spásu,
Ale môj hlas sa ozýval márne,
Tiene plesali radosťou,
A strach mi pohltil žily.
(Pre-zbor)
V hĺbke zúfalstva som pomaly klesal,
Pád do priepasti,
S každým ďalším okamihom sa môj duch zmenšoval,
Ako temnota zahalila každý môj bozk.
(refrén)
V stene spánku som zistil, že
Uväznený v tejto nekonečnej noci,
Moja duša je v agónii, hľadá pomoc,
Ale svet vonku je zahalený pred mojimi očami.
(Most)
Potom sa však objavil záblesk nádeje,
Jemná prítomnosť, jemný refrén,
Cez temnotu sa zaľúbilo vodiace svetlo,
A tiene pomaly začali ubúdať.
(3. verš)
Natiahol som ruku a chytil svetlo,
A stena spánku sa začala lámať,
Keď sa svet okolo mňa objavil,
Bol som oslobodený od mojej mučenej bolesti.
(refrén)
V stene spánku som zistil, že
Uväznený v tejto nekonečnej noci,
Ale teraz som voľný, temnota je preč,
A krása života napĺňa môj pohľad.
(Outro)
Vynoril som sa z hlbín zúfalstva,
Do sveta znovuzrodeného a svetlého,
A keď som objal čerstvý ranný vzduch,
Uvedomil som si, že som ten boj vyhral.