Táto symfónia bola zložená v roku 1824 a bola poslednou Beethovenovou kompletnou symfóniou. Je známy svojou monumentálnou mierkou a využitím ľudského hlasu v záverečnej časti.
Skladba začína veľkolepým a majestátnym úvodom, ktorý stanovuje hlavné témy symfónie. Symfónia potom pokračuje v skúmaní širokej škály emócií, od víťazných a radostných až po temné a tragické.
Záverečná časť symfónie, ktorá je známa ako „Óda na radosť“, je prostredím básne Friedricha Schillera „An die Freude“ („Na radosť“). Je to silné a povznášajúce hnutie, ktoré oslavuje jednotu a radosť celého ľudstva.