1. Zamestnanci :Súbor piatich vodorovných čiar známych ako noty, kde sú umiestnené noty, ktoré reprezentujú výšku tónu.
2. Kľúč :Symbol umiestnený na začiatku notovej osnovy na označenie výšky tónu pre rôzne hudobné nástroje alebo hlasy. Medzi bežné kľúče patrí husľový kľúč (G clef) a basový kľúč (F clef).
3. Poznámky :Symboly nôt sú umiestnené na notovej osnove, aby reprezentovali rôzne výšky tónu. Hlavy poznámok môžu byť vyplnené (pre celé, polovičné a štvrťové noty) alebo nevyplnené (pre osminové, šestnáste a tridsaťsekundové noty) a môžu byť umiestnené na riadkoch notovej osnovy alebo medzi nimi.
4. Stonky :Čiary pripojené k hlavičkám, ktoré presahujú nad alebo pod ne, označujúce trvanie noty.
5. Vlajky a trámy :Vlajky sú malé ťahy pripojené k stopkám, ktoré znižujú počet nôt v dlhých rytmoch. Lúče spájajú stopky po sebe idúcich nôt rovnakej dĺžky.
6. Barlines :Zvislé čiary nakreslené cez notovú osnovu na označenie časových intervalov a začiatku/konca hudobných fráz alebo častí.
7. Časové podpisy :Zobrazuje sa na začiatku partitúry a označuje notovú hodnotu a pulz pre každý takt. Bežné taktové označenia zahŕňajú 4/4 (štyri údery na takt so štvrťovými tónmi ako takty), 2/4 (dva údery na takt so štvrťovými tónmi ako takty) atď.
8. Kľúčové podpisy :Symboly umiestnené na začiatku partitúry označujúce tonálny stred a akékoľvek ostré alebo ploché prvky, ktoré sa majú konzistentne pridávať ku konkrétnym notám celej skladby.
9. Nehody :Symboly pridané vedľa nôt na úpravu ich výšky ostrým (#), plochým (b), dvojitým ostrým (x) alebo dvojitým plochým (bb) vo vzťahu k špecifikovanému kľúčovému znaku.
10. Dynamika :Symboly, ktoré označujú, ako hlasno alebo potichu sa má hrať hudobná pasáž. Príklady zahŕňajú forte (f) pre hlasné, piano (p) pre jemné, crescendo (cresc.) pre postupné zvyšovanie hlasitosti a diminuendo (dim.) pre postupné znižovanie hlasitosti.
11. Tempo a výraz :Značky metronómu (napr. ♩ =120) určujú požadovanú rýchlosť skladby v úderoch za minútu. Expresívne textové označenia, ako napríklad dolce (sladké), vivace (živé) alebo con brio (s vervou), poskytujú podrobnejšie pokyny na interpretáciu.
12. Artikulácia :Artikulačné symboly ako staccato (krátke, oddelené tóny), legato (hladké, spojené tóny), prízvuk (^), tenuto (pretrvávajúci tón) a marcato (označené, výrazne zvýraznené) označujú, ako by sa tóny mali hrať.
Tieto hudobné znaky spolu s mnohými ďalšími tvoria jazyk hudobnej notácie. Správnym pochopením a interpretáciou týchto symbolov môžu hudobníci presne predviesť alebo reprodukovať hudobné nápady a emócie zamýšľané skladateľom.