Pri predvedení pizzicata huslista položí svoje prsty na strunu (alebo struny), ktoré chcú zabrnkať, a potom použije rýchly pohyb prsta nadol, aby zabrnkal na strunu. Výsledný zvuk je krátky, ostrý tón, ktorý možno použiť na vytvorenie rôznych hudobných efektov.
Pizzicato sa často používa v klasickej hudbe, aby dodalo zvuku orchestra nádych rozmanitosti. Často sa používa aj v jazze, folku a iných hudobných žánroch na vytvorenie perkusívnejšieho zvuku.
Tu je niekoľko príkladov toho, ako sa pizzicato používa v hudbe:
* V prvej časti Beethovenovej Symfónie č. 5 vytvárajú struny pizzicato pocit naliehavosti a vzrušenia.
* V druhej časti Brahmsovho husľového koncertu poskytujú struny pizzicato ľahké, vzdušné pozadie husľovému sólistovi.
* V tretej časti Čajkovského Symfónie č. 6 vytvárajú struny pizzicato pocit tajomstva a napätia.
Pizzicato je všestranná technika, ktorú možno použiť na vytváranie rôznych hudobných efektov. Hrnkaním na struny prstami môžu huslisti dodať svojej hudbe jedinečný a vzrušujúci prvok.