1. Absencia silnej úvodnej témy:Na rozdiel od tradičnej sonátovej formy, ktorá začína jasnou a zapamätateľnou hlavnou témou, prvá časť „Sonáta mesačného svitu“ sa otvára jemnou, arpeggiovanou figúrou v pravej ruke. Tento melodický fragment navodzuje kontemplatívnu náladu a vyhýba sa odvážnej tematickej výpovedi.
2. Minimálny kontrast v témach:Sonátová forma tradične obsahuje v časti expozície kontrastné témy. V prvej časti „sonáty mesačného svitu“ však Beethoven nepredkladá nápadne odlišné témy. Namiesto toho rozvíja a transformuje úvodnú figúru arpeggia na sekundárny melodický materiál, čím vytvára pocit jednoty a súdržnosti.
3. Skrátená vývojová sekcia:V klasickej sonátovej forme vývojová sekcia zvyčajne poskytuje prepracované spracovanie tematického materiálu. Beethovenova vývojová časť v prvej časti „Sonáta mesačného svitu“ je však pomerne stručná a témami sa vo veľkej miere nemanipuluje ani nerozvíja. Namiesto toho zosilňuje emocionálny prejav a harmonické napätie.
4. Rozšírená úvodná časť:Po vývojovej časti rozširuje Beethoven časť rekapitulácie, bežne označovanú ako „rekapitulácia“. Táto rozšírená rekapitulácia prehodnocuje a zosilňuje témy uvedené skôr, čím vytvára silný emocionálny vrchol.
5. Nedostatok tradičnej záverečnej témy:Tradične sa pohyby sonátovej formy končia opätovným potvrdením hlavnej témy v tónine. Na rozdiel od toho, prvá časť "Moonlight Sonata" končí ticho a introspektívne, v ľavej ruke prechádza do pretrvávajúceho nízkeho písmena C. Tento odklon od zaužívanej záverečnej témy zanecháva v poslucháčovi pretrvávajúci pocit nevyriešenej melanchólie.
Prelomením konvenčnej sonátovej formy vytvára Beethoven jedinečnú a emocionálne expresívnu hudobnú cestu v prvej časti „Sonáta mesačného svitu“. Spochybňuje očakávania, rozvracia tradičné štruktúry a ponára poslucháča do hlboko osobného a introspektívneho zvukového zážitku.