Arts >> Umenie a zábava >  >> divadlo >> práca

Aký je rozdiel medzi nemeckou a talianskou operou 19. storočia?

Nemecká a talianska opera 19. storočia vykazovala odlišné charakteristiky a rozdiely, ktoré formovali ich príslušné operné tradície. Tu sú niektoré pozoruhodné kontrasty medzi týmito dvoma:

Hudobný štýl :

- Nemecká opera :Často charakterizované zložitými hudobnými štruktúrami a zložitou orchestráciou. Nemeckí skladatelia, ako napríklad Richard Wagner, používali leitmotívy (opakujúce sa hudobné témy spojené s postavami alebo myšlienkami), aby vytvorili jednotný hudobný zážitok. Harmonicky sa nemecká opera vyznačovala bohatými a hustými textúrami, ktoré sa často púšťali do chromatizmu a nesúladu.

- Talianska opera :Talianska opera naopak kládla dôraz na melodickú krásu a jednoduchosť. Talianski skladatelia, ako Gioachino Rossini, Gaetano Donizetti a Giuseppe Verdi, sa zamerali na vytváranie nezabudnuteľných árií a súborov, ktoré predvádzali vokálne schopnosti spevákov. Talianska opera uprednostňovala priamočiarejšie harmonické postupy a využívala bel canto (vokálny štýl zdôrazňujúci vokálnu obratnosť a ozdoby).

Dramatická štruktúra :

- Nemecká opera :Nemecké opery mali často zložité a symbolické libretá, čerpajúce z mytológie, histórie a filozofie. Najmä Wagner sa snažil vytvoriť Gesamtkunstwerk ("úplné umelecké dielo"), kde boli hudba, dráma a vizuálne prvky hladko integrované, aby sprostredkovali hlbšie filozofické myšlienky a emócie.

- Talianska opera :Talianske operné libretá boli zvyčajne priamejšie a zamerané na romantické alebo historické príbehy, často zahŕňajúce lásku, žiarlivosť a pomstu. Talianski operní skladatelia kládli väčší dôraz na emocionálnu rezonanciu príbehu a postáv s cieľom vyvolať silné reakcie publika.

Vokálny štýl :

- Nemecká opera :Nemecké opery vyžadovali všestrannejších a výkonnejších spevákov, ktorí by zvládali zložité vokálne linky, často vyžadujúce dramatickú intenzitu a výraz. Wagnerovskí speváci potrebovali mať lyrické aj deklamačné schopnosti, pretože jeho opery často vyžadovali vzletné melódie aj dramatické recitatívy.

- Talianska opera :Talianska opera obľubovala spevákov s výnimočnou hlasovou technikou a obratnosťou. Talianski operní speváci boli oslavovaní pre svoju schopnosť vykonávať zložité ozdoby, koloratúrne pasáže a vysoké tóny. Technika Bel canto bola vysoko cenená a speváci prejavili svoju virtuozitu prostredníctvom prepracovaných árií a duetov.

Orchester :

- Nemecká opera :Nemecké opery zvyčajne obsahovali väčšie orchestre s rozmanitou škálou nástrojov. Wagner napríklad rozšíril orchester o nástroje ako basová tuba, anglický roh a kontrabasový klarinet, čím vytvoril bohatú orchestrálnu paletu.

- Talianska opera :Talianske opery zamestnávali menšie orchestre so zameraním na sláčikové nástroje a dychové nástroje. Orchester hral vedľajšiu úlohu, sprevádzal spevákov a kládol dôraz na melodické linky.

Tieto rozdiely odrážajú odlišné umelecké vízie a kultúrne vplyvy, ktoré formovali nemeckú a taliansku operu v 19. storočí. Každá tradícia významne prispela k rozvoju opery a uchvátila divákov jedinečnými zmesami hudby, drámy a vokálneho umenia.

práca

súvisiace kategórie