- Určite žáner a tón hry. Prológy sa často používali na poskytnutie krátkeho prehľadu o dianí a postavách hry, ako aj na vytvorenie nálady pre predstavenie. Napríklad prológ ku skladbe „Tamburlaine“ od Christophera Marlowa sa začína vetou „From jigging venes of rhyming mother ds“, ktorá okamžite signalizuje publiku, že ich čaká vážna a premyslená tragédia.
- Predstavte hlavné témy hry. Na predstavenie hlavných tém hry sa často používali aj prológy. Napríklad prológ k Hamletovi od Williama Shakespeara sa začína vetami:„Taký zlý a spravodlivý deň, ktorý som nevidel“, čo naznačuje témy nejednoznačnosti a podvodu v hre.
- Poskytnúť výklad. Prológy možno použiť aj na poskytnutie dôležitých informácií o príbehu alebo prostredí hry. Napríklad prológ k hre Thomasa Kyda „Španielska tragédia“ začína dlhým vysvetľovaním prostredia hry a politickej situácie v Španielsku.
- Dajte publiku pokyny, ako sledovať hru. Prológy sa niekedy používali na to, aby dávali publiku pokyny, ako sledovať hru, napríklad kedy tlieskať alebo kedy mlčať. Napríklad prológ Bena Jonsona „Alchymista“ začína vetami:„Pre vaše vlastné dobro vás žiadam, aby ste sa mali na pozore / pred dôverčivými ľuďmi, ktorí si budujú vieru / na slabých proroctvách a zvláštnych správach.“
- Apelujte na publikum o podporu. Napokon, prológy sa často používali na apelovanie na publikum o podporu. Môže to zahŕňať žiadanie divákov, aby boli trpezliví s hercami alebo aby im odpustili akékoľvek chyby, ktorých by sa mohli dopustiť. Napríklad prológ ku skladbe "Friar Bacon and Friar Bungay" od Roberta Greena sa začína vetami:"Prepáčte, milí páni, váš milý potlesk, / To tak nežne víta našu múzu!"