1. Katarzia :Aristotelova teória katarzie naznačuje, že diváci počas tragédie zažívajú uvoľnenie emócií, ako sú ľútosť a strach. Poznanie nevyhnutného pádu Oidipa by zvýšilo tieto emócie, pretože publikum by predvídalo tragické udalosti.
2. Dramatická irónia :Koncept dramatickej irónie, kde si publikum uvedomuje informácie, ktoré postavy nie sú, by vytvoril pocit napätia a napätia. Vedomosti publika o Oidipusovom osude by ich prinútili viac investovať do jeho cesty a činov.
3. Empatia s postavami :Uvedomenie si Oidipovho tragického osudu mohlo podporiť hlbšiu empatiu k postave. Publikum mohlo cítiť zmes súcitu s Oidipovým utrpením a pocit hrôzy, keď vedel, akou cestou sa vydal.
4. Morálna kontemplácia :Skúmanie tém, ako je osud, arogancia a hľadanie pravdy, by zarezonovalo u starogréckeho publika. Keď poznali výsledok, mohli uvažovať o morálnych ponaučeniach a uvažovať o dôsledkoch Oidipových činov.
5. Umelecké ocenenie :Znalosť konca umožnila divákom oceniť dramatikovu zručnosť pri tvorbe pútavého rozprávania a budovaní dramatického napätia. Mohli sa sústrediť skôr na umenie a štruktúru hry, než aby boli prekvapení dejovými zvratmi.
Záverom možno povedať, že znalosť záveru Oidipa Rexa u starogréckeho publika by obohatila ich zážitok z hry tým, že by umocnila emocionálne reakcie, vytvorila dramatickú iróniu, podporila empatiu, povzbudila morálnu kontempláciu a umožnila hlbšie oceniť dramatikovo umenie.