* Grécke divadlo vzniklo z náboženských sviatkov zasvätených bohu Dionýzovi, kde sa hrali rané formy drámy, ako sú dithyramby a hry satyra.
* Rímske divadlo sa vyvinulo z etruských náboženských obradov a bolo silne ovplyvnené gréckym divadlom.
* Verí sa, že indické divadlo má korene v starovekých náboženských rituáloch, pričom sanskrtská dráma má úzke prepojenie s náboženskými textami, ako sú Védy a Purány.
* Ázijské divadlo, ktoré zahŕňa rozmanitú škálu tradícií, často zahŕňa prvky náboženského presvedčenia a rituálov, ako napríklad japonské Noh a Kabuki, čínska opera a balijské tanečné drámy.
2. Používanie masiek:
* Grécke divadlo používalo masky na znázornenie rôznych postáv a emócií.
* Rímske divadlo zdedilo používanie masiek od Grékov.
* Indické klasické divadlo, ako napríklad Kathakali, používa prepracované tvárové masky na zobrazenie rôznych postáv a emócií.
* Masky výrazne využívajú aj ázijské divadelné tradície ako japonské nó, čínska opera a balijské tanečné drámy.
3. Integrácia hudby a tanca:
* Grécke a rímske divadlo začlenilo do svojich predstavení hudbu a tanec, často ako neoddeliteľnú súčasť rozprávania.
* Indické divadlo, najmä klasické formy ako Kathakali a Kuchipudi, kladie dôraz na kombináciu hudby, tanca a dialógu.
* Ázijské divadelné tradície, ako je čínska opera, indonézske bábkové divadlo wayang kulit a kórejské pansori, tiež zahŕňajú hudbu a tanec ako základné prvky.
4. Prepracované kostýmy:
* Grécke divadlo používalo na odlíšenie postáv charakteristické kostýmy, pričom niektoré kostýmy symbolizovali konkrétne roly alebo spoločenské postavenie.
* Rímske divadlo dodržiavalo podobné konvencie s prepracovanými kostýmami pre rôzne úlohy.
* Indické divadelné formy, ako Kathakali a Bharatnatyam, sú známe svojimi farebnými a zložitými kostýmami.
* Mnohé ázijské divadelné tradície, ako je japonský kjógen, čínska opera a thajský khon, využívajú prepracované kostýmy, ktoré odrážajú postavy, príbeh a kultúrny kontext.
5. Symbolické a metaforické prvky:
* Grécke divadlo vo veľkej miere využívalo symboliku a metaforu, pričom na vyjadrenie hlbších významov využívalo prvky ako masky, rekvizity a scenérie.
* Rímske divadlo prevzalo mnoho symbolických prvkov z gréckeho divadla.
* Indické divadlo často využíva symbolické gestá, pohyby a javiskové prvky na sprostredkovanie zložitých myšlienok a emócií.
* Ázijské divadelné tradície často používajú symbolické prvky, obrazy a alegórie na vyjadrenie kultúrnych presvedčení a filozofických konceptov.
Tieto spoločné charakteristiky zvýrazňujú prepojenia a vplyvy medzi gréckymi, rímskymi, indickými a ázijskými divadelnými tradíciami a poukazujú na bohatú kultúrnu rozmanitosť a kreativitu, ktorá formovala divadelné umenie v rôznych regiónoch.