Expresionistické divadlo je typ divadla, ktorý kladie dôraz skôr na subjektívne skúsenosti postáv ako na objektívnu realitu udalostí. Expresionistické hry často používajú skreslené kulisy, osvetlenie a kostýmy, aby vytvorili pocit nepokoja alebo úzkosti. Postavy v expresionistických hrách sú často odcudzené svojmu okoliu a snažia sa spolu komunikovať. Expresionistické divadlo malo veľký vplyv na vývoj modernej drámy.
Niektoré slávne príklady expresionistického divadla zahŕňajú:
* Kabinet Dr. Caligariho (1920) od Roberta Wienea
* Nosferatu (1922) od F. W. Murnaua
* Metropolis (1927) od Fritza Langa
* Opera za tri pence (1928) od Bertolta Brechta a Kurta Weilla
* Modrý anjel (1930) od Josefa von Sternberga
Popularita expresionistického divadla v 40. rokoch 20. storočia klesla, no jeho vplyv možno stále vidieť v modernej dráme a filme.