Ludwig Wittgenstein je považovaný za jedného z najvplyvnejších filozofov 20. storočia, známy svojimi dvoma hlavnými dielami:*Tractatus Logico-Philosophicus* (1921) a *Philosophical Investigations* (1953). Tu sú niektoré z jeho najvýznamnejších filozofických myšlienok:
Early Wittgenstein (Tractatus):
* Obrázková teória jazyka: Wittgenstein tvrdil, že jazyk je reprezentáciou sveta ako obraz. Návrhy sú ako obrázky, ktoré zobrazujú stav vecí.
* Logický atomizmus: Svet sa skladá zo základných, nezávislých faktov alebo „atómov“, ktoré možno kombinovať a vytvárať komplexnejšie fakty. Jazyk odzrkadľuje túto štruktúru tým, že kombinuje jednoduché výroky do zložitých.
* Limity jazyka: Wittgenstein veril, že jazyk môže vyjadriť len to, čo je možné zobraziť. Všetko, čo sa nedá predstaviť, ako napríklad etika, náboženstvo alebo metafyzika, je v konečnom dôsledku nezmyselné.
* Rozlíšenie „zobraziť“ a „povedať“: Význam výroku nespočíva v jeho slovách, ale v jeho vzťahu k svetu, ktorý zobrazuje. Slová „ukazujú“, na čo odkazujú, zatiaľ čo výroky „hovoria“ niečo o svete.
* Ticho mystika: Wittgenstein veril, že skutočné chápanie sveta nie je možné vyjadriť jazykom, ale skôr ho priamo zažiť. Mystik, ktorý presahuje jazyk, nakoniec mlčí.
Neskôr Wittgenstein (filozofické skúmania):
* Jazykové hry: Wittgenstein presunul svoje zameranie z jazyka ako reprezentácie sveta na jazyk ako nástroj používaný v rôznych kontextoch. Každá jazyková hra má svoje pravidlá a postupy, ktoré určujú význam slov a viet.
* Význam ako použitie: Význam slova nie je určený jeho vzťahom k veci vo svete, ale jeho úlohou v rámci konkrétnej jazykovej hry.
* Podobnosť v rodine: Wittgenstein tvrdil, že kategórie nie sú definované nevyhnutnými a dostatočnými podmienkami, ale prekrývajúcimi sa podobnosťami, ako sú rodinní príslušníci, ktorí zdieľajú rôzne črty.
* Argument súkromného jazyka: Wittgenstein tvrdil, že je nemožné mať súkromný jazyk, pretože význam slov závisí od spoločného porozumenia a verejných kritérií.
* Význam bežného jazyka: Wittgenstein odmietol tradičné filozofické problémy, pretože veril, že vznikajú z nepochopenia bežného jazyka. Namiesto toho podporil skúmanie jazyka, ako sa používa v každodennom živote.
Celkovo:
Wittgensteinova filozofia je charakteristická zameraním na jazyk a jeho úlohou pri formovaní nášho chápania sveta. Spochybňoval tradičné filozofické predpoklady o povahe jazyka, význame a vedomostiach, pričom zdôrazňoval dôležitosť kontextu, používania a praxe.
Jeho práca má naďalej vplyv v rôznych oblastiach vrátane filozofie, lingvistiky, psychológie a informatiky.