Podobnosti:
* Oba slúžia ako nástroje na reprezentáciu: Umožňujú nám zachytiť a sprostredkovať informácie o svete, konceptoch alebo myšlienkach.
* Obe môžu byť abstraktné: Obe formy zobrazenia môžu zachytávať abstraktné myšlienky alebo vzťahy, ktoré nie sú priamo pozorovateľné.
* Oboje možno použiť na uvažovanie a riešenie problémov: Obe formy môžu uľahčiť procesy myslenia a uvažovania.
Rozdiely:
* Povaha zastúpenia:
* Symbolické znázornenia: Na vyjadrenie pojmov alebo myšlienok používajte abstraktné symboly (ako sú slová, písmená alebo matematické symboly). Sú svojvoľné a pri stanovovaní významu sa spoliehajú na konvenciu.
* Analogické reprezentácie: Používajte fyzické alebo mentálne modely, ktoré sa podobajú na vec, ktorú predstavujú. Často sú založené na percepčných skúsenostiach a zachovávajú si určitú štrukturálnu podobnosť s pôvodným objektom alebo konceptom.
* Vzťah k referentovi:
* Symbolické znázornenia: Vzťah medzi symbolom a jeho referenciou je ľubovoľný a definovaný konvenciou.
* Analogické reprezentácie: Vzťah medzi analogickou reprezentáciou a jej referentom je založený na podobnosti alebo podobnosti.
* Úroveň abstrakcie:
* Symbolické znázornenia: Môže byť vysoko abstraktný, predstavovať zložité koncepty s jednoduchými symbolmi.
* Analogické reprezentácie: Často menej abstraktné a môžu byť konkrétnejšie, najmä pri práci s fyzickými objektmi.
* Jednoduchá manipulácia:
* Symbolické znázornenia: Ľahšie manipulovať a kombinovať vďaka ich abstraktnému charakteru.
* Analogické reprezentácie: Môžu byť ťažšie manipulovateľné, pretože sú často založené na konkrétnych skúsenostiach.
Príklady:
* Symbolické znázornenie: Slovo „strom“ predstavuje komplexný koncept bez toho, aby sa fyzicky podobal stromu.
* Analogické znázornenie: Kresba stromu by bola analogickým znázornením, pretože sa podobá skutočnému stromu.
Na záver tak symbolické, ako aj analogické reprezentácie zohrávajú kľúčovú úlohu v našom chápaní a komunikácii informácií. Výber medzi nimi závisí od povahy reprezentovanej informácie a účelu zobrazenia.