_Láska k Rímu a republike _
- Ako mnoho rímskych aristokratov, aj Brutus veril, že Rímska republika je najlepšou formou vlády a obával sa, že rastúca Caesarova moc povedie ku koncu republiky a nastoleniu diktatúry.
- Brutus bol muž vznešeného pôvodu s predkami, ktorí slúžili republike s vyznamenaním, a cítil, že Caesar je hrozbou pre tradičné hodnoty a inštitúcie Ríma.
_Osobné motivácie _
- Brutus bol Caesarovým blízkym priateľom a spojencom, cítil sa však zradený Caesarovými činmi a cítil, že nemá inú možnosť, ako konať na ochranu Republiky.
- Brutsu sa tiež obával, že zavraždenie Caesara povedie k občianskej vojne, ale veril, že to bola nevyhnutná obeť na zachovanie republiky.
_Vplyv iných _
- Bruta presvedčili ďalší sprisahanci, ako Gaius Cassius Longinus a Decimus Brutus, aby sa pridal k plánu atentátu. Títo sprisahanci hrali na Brutov zmysel pre povinnosť a presvedčili ho, že je jeho zodpovednosťou konať proti Caesarovi.
_Stoická filozofia _
- Brutus bol stúpencom stoicizmu, filozofie, ktorá zdôrazňovala povinnosť a sebaobetovanie, čo mohlo ovplyvniť aj jeho rozhodnutie pripojiť sa ku sprisahaniu.
Nakoniec Brutus urobil ťažkú voľbu zúčastniť sa sprisahania proti Caesarovi na základe kombinácie jeho lásky k Rímu, osobných motivácií, vplyvu iných a jeho filozofického presvedčenia.