Počas celej básne je rečník pohltený smútkom a spomienkami na stratenú lásku Lenore. Nepretržitá reakcia havrana na „Nevermore“ pôsobí ako krutá pripomienka definitívnosti smrti a zdôrazňuje, že neexistuje žiadna nádej na zmierenie alebo opätovné stretnutie s Lenore. Toto opakovanie sa stáva strašidelným refrénom, ktorý odráža duševný stav rečníka, podčiarkuje jeho trápenie a márnosť jeho hľadania útechy.
Udalosť havranovho vyslovenia „Nevermore“ navyše naberá symbolický rozmer. Zahŕňa existenčnú krízu rečníka, predstavuje temnotu, zúfalstvo a neistotu, ktorej čelí. Havranovo neochvejné opakovanie slova naznačuje, že utrpenie hovoriaceho bude pretrvávať a z jeho psychologického trápenia niet úniku.
Poeovo využitie tejto ústrednej udalosti je majstrovsky vytvorené tak, aby na čitateľa hlboko zapôsobilo. Opakovanie piesne „Nevermore“ vytvára znepokojujúci rytmus, ktorý sa odráža v básni a odráža stav mysle rečníka. Stáva sa nezabudnuteľným symbolom neúprosnej povahy smútku a ľudskej neschopnosti prekonať prízrak smrti a straty.
Udalosť havranovho neustáleho vyslovovania „Nevermore“ v básni teda vystupuje ako kľúčový moment, ktorý poháňa rozprávanie, umocňuje emócie a stelesňuje ústredné témy „Havrana“.