Ale, mäkké! Aké svetlo preniká cez okno?
Je to východ a Júlia je slnko.
Vstaň, krásne slnko, a zabi závistlivý mesiac,
Kto je už chorý a bledý od žiaľu,
Že ty jej slúžka si oveľa spravodlivejšia ako ona:
Nebuď jej slúžkou, lebo závidí;
Jej vestálka je len chorá a zelená
A nikto okrem bláznov to nenosí; odhodiť to.
Je to moja pani; Ó, to je moja láska!
Ó, keby vedela, že je!
Hovorí, no nič nehovorí:čo s tým?
Jej očné rozhovory; odpoviem na to.
Som príliš odvážny, to nie je pre mňa, hovorí:
Dve z najkrajších hviezd na celom nebi,
Mať nejaký obchod, prosiť jej oči
Trblietať sa v ich sférach, kým sa nevrátia.
Čo ak tam boli jej oči, boli v jej hlave?
Jas jej líca by zahanbil tie hviezdy,
Ako denné svetlo svieti lampa; jej oči v nebi
Cez vzdušný kraj by prúdil tak jasne,
Že vtáky spievajú a myslia si, že nie je noc.
Vidíš, ako sa opiera lícom o ruku!
Ó, keby som bol rukavicou na tej ruke,
Aby som sa mohol dotknúť toho líca!