1. Život ako hra: Samohovor začína prirovnaním sveta k javisku, čo naznačuje, že život je ako divadelná inscenácia. Shakespeare zosobňuje svet ako „javisko“, kde ľudia hrajú svoje úlohy ako herci v hre.
2. Sedem vekov človeka: Rečník, Jacques, potom pokračuje v opise siedmich etáp alebo vekov v živote muža, z ktorých každá má svoj vlastný jedinečný súbor charakteristík a výziev. Tieto štádiá sú:
- Matské deti: Plačúce a bezmocné ako bábätko.
- Školák: Neochotne ísť do školy a nosiť tašku plnú kníh.
- Milenec: Plná vášne, emócií a zamilovaných vzdychov.
- Vojak: Ambiciózny, hrdý a pripravený bojovať o česť.
- Spravodlivosť: Stať sa múdrym a serióznym sudcom, plným múdrosti a skúseností.
- Staroba: Slabý a zábudlivý, so slabým telom a scvrknutou mysľou.
- Druhé detstvo: Ako bábätko, no bez zubov a s matnými očami, ktoré sa dostáva do poslednej fázy života.
3. Hranie rolí: Shakespeare kladie dôraz na performatívny aspekt života a naznačuje, že ľudia počas svojho života hrajú rôzne úlohy, rovnako ako herci hrajú rôzne postavy v hre.
4. Životná výkonnosť: Samohovor poukazuje na rôzne fázy a premeny ľudského života, čo naznačuje, že každý človek má svoju vlastnú jedinečnú úlohu, ktorú môže hrať vo veľkom divadle života.
5. Univerzálnosť: Shakespearov opis siedmich vekov človeka naznačuje, že tieto štádiá sú univerzálne a vzťahujú sa na všetkých ľudí bez ohľadu na ich okolnosti.
6. Efemérna povaha života: Samohovor podčiarkuje pominuteľnosť a pominuteľnosť života, keď každá etapa prechádza do ďalšej, rovnako ako sa v hre menia scény.
7. Kontrast: Shakespeare dáva do kontrastu rôzne etapy života, od nevinnosti detstva až po múdrosť staroby, pričom ilustruje dynamickú a neustále sa meniacu povahu ľudskej existencie.
Pasáž v podstate sprostredkúva filozofický a divadelný pohľad na život, vytvára paralely medzi svetom a javiskom a zdôrazňuje vyvíjajúce sa úlohy, ktoré jednotlivci zohrávajú počas svojej životnej cesty.