1. Účel:
Antony: Antony prednesie prejav, aby ovplyvnil emócie občanov a povzbudil ich, aby povstali proti sprisahancom, ktorí zabili Caesara. Jeho hlavným cieľom je obrátiť verejnú mienku proti Brutusovi a ostatným vrahom a predstavovať Caesara ako mučeníka a obeť.
Brutus: Brutusova reč je viac zameraná na racionálne ospravedlnenie Caesarovej vraždy. Jeho cieľom je presvedčiť občanov, že tento čin bol nevyhnutný na zachovanie rímskej republiky a zabránenie Caesarovej premene na tyrana.
2. Tón:
Antony: Antonyho reč je emocionálne nabitá a veľmi presvedčivá. Používa sugestívny jazyk, rétorické otázky a priame apely na lojalitu občanov voči Caesarovi a ich pocit nespravodlivosti. Šikovne hrá na ich sympatie a hnev.
Brutus: Naproti tomu Brutusova reč je logickejšia a priamočiarejšia. Svoje argumenty predkladá pokojným a rozumným tónom, pričom oslovuje skôr intelekt občanov ako ich emócie.
3. Obsah:
Antony: Antony sa zameriava na Caesarove cnosti, úspechy a výhody, ktoré priniesol Rímu. Vyzdvihuje tiež zradu a krutosť sprisahancov, pričom naznačuje, že konali skôr zo závisti než pre dobro republiky.
Brutus: Brutus zdôrazňuje dôležitosť zachovania republiky a zachovania tradičných hodnôt Ríma. Tvrdí, že Caesarova ctižiadosť a túžba po absolútnej moci ohrozovali republiku, takže jeho odstránenie bolo nevyhnutné pre prežitie Ríma.
4. Použitie dôkazov:
Antony: Antony efektívne využíva emocionálne apely a manipuláciu na to, aby strhol dav. Zdvihne Caesarov krvavý plášť a prečíta jeho závet, v ktorom občanom odkáže značnú sumu peňazí, čo vyvoláva ľútosť a pocit vďačnosti voči Caesarovi.
Brutus: Brutus sa spolieha na logické uvažovanie a racionálne argumenty. Na podporu svojho tvrdenia, že Caesar sa stáva tyranom, predkladá dôkazy o Caesarových činoch a úmysloch, ako napríklad jeho odmietnutie prepustiť jemu ponúknutú korunu.
5. Reakcia publika:
Antony: Antonyho prejav je veľmi úspešný pri ovplyvňovaní davu. Občania sa nechajú ovplyvniť jeho emocionálnymi výzvami a prejavujú hnev voči sprisahancom, čo vedie k chaotickej atmosfére a túžbe po pomste.
Brutus: Hoci je Brutusov prejav logický a dobre odôvodnený, nedokáže strhnúť dav tak efektívne. Občania zostávajú skeptickí a nepresvedčení, nakoniec sa obrátia proti nemu a podporia Antonyho volanie po pomste.
Záverom možno povedať, že pohrebné prejavy Antonyho a Bruta sú pútavé, ale líšia sa účelom, tónom, obsahom a reakciou publika. Antony používa emocionálne výzvy a rétorické stratégie na podnecovanie davu, zatiaľ čo Brutus sa spolieha na logiku a uvažovanie. Antonyho úspešná manipulácia má za následok, že sa občania obrátia proti vrahom, zatiaľ čo Brutusova reč nedokáže presvedčiť dav, čo vedie k jeho pádu.